Elite DIRETO XR-T Heimtrainer, ohne Kassette, Ausstellungsstück

„Zapriahnuť“ do trenažéra akýkoľvek bicykel a neriešiť výmenu kazety či nebodaj orecha? Presne o tom je nová vychytávka menom Zwift Cog.

Hoci som vo svete trenažérov prakticky nováčikom, problematika menenia kaziet sa cezo mňa prevalila ako veľká vlna hneď v úvode. Do testu mi minule prišiel trenažér, na ktorom bola predinštalovaná 12-rýchlostná kazeta – a s mojou 11-rýchlostnou Ultegrou si nie tak úplne rozumeli. A tak som kazety prehodil, ešteže mám dva páry kolies.

No a akonáhle som chcel na žiletke frčať vonku a vnútri nechať môj bikepackingový gravel s 8-rýchlostnou kazetou, sťahovák a bič mali opäť robotu. A čo by som robil, ak by som mal už vtedy k dispozícii Zwift Cog? Asi len uvoľňoval a zaťahoval pevné osky a rýchloupináky…

Singlespeed trochu inak

V prvom rade pár slov o tom, ako tento „zázrak“ funguje. Štandardné trenažéry sú v dnešnej dobe obvykle dodávané s 12-rýchlostným Shimano Hyperglide orechom. Ten však (logicky) nie je kompatibilný so všetkými kazetami – napríklad stačí, že chcete trenažér používať v spojení s cestným aj horským bicyklom. MTB segmentu kraľuje Microspline orech a problém je na svete. Nehovoriac o „medzidruhovom“ krížení orechov a kaziet Shimano, SRAM, Campagnolo.

Slovom, ak sa niekto v problematike až tak neorientuje, čaká ho buďto množstvo bezsenných nocí a štúdia kompatibility – alebo si zaobstará Zwift Cog.


Práve tento doplnok (a schválne píšem doplnok, ale k tomu sa dostaneme neskôr) dokáže jedným šmahom vyriešiť vyššie zmienené problémy. Jeho inštalácia robí z bicykla de facto singlespeed, len v trochu inom štýle – k dispozícii je stále 24 prevodov vo virtuálnom svete.

Čo je to Zwift Cog?

Treba povedať, že Zwift Cog nie je horúcou novinkou, vytiahnutou priamo z pece. V podstate ide už o tretiu generáciu tohto pastorku. Oproti predošlým dvom bola predovšetkým znížená hlučnosť systému pomocou gumených tesnení, bol pridaný nastavovací mechanizmus pre reťaz a vonkajší vodiaci valček dostal oranžovú kamufláž, typickú pre Zwift.


Zaujímavosťou tohto pastorka je, že na ňom nenájdete ani milimetrík kabeláže či inú elektroniku. Všetko je poctivo mechanické a pravé zázraky sa dejú až vo virtuálnom svete. No o tom neskôr. Ak by ste niekedy zahoreli túžbou Cog rozobrať (tak ako ja ), zistíte, že sa skladá zo 6 častí + z orecha Shimano Hyperglide.


Najviditeľnejšie sú dva valce pre vymedzenie reťaze, ak by sa jej zachcelo spadnúť. Osobne si však myslím, že vzhľadom na to, ako je systém koncipovaný, je to vyslovene len poistka. Srdcom Cogu je 14-zubový pastorok.

Človek by mohol povedať, že je vyslovené negatívum, že sa nedá vymeniť. Avšak výrobca udáva životnosť 40 000 km. Ruku na srdce, na túto vzdialenosť treba bežnému cyklistovi tak 4-6 rokov. A nielen na trenažéri. Pre úplnosť ešte dodám, že by mal byť pastorok kompatibilný s drvivou väčšinou 8- až 12-rýchlostných reťazí.


Ako som spomínal, oproti predošlým verziám je novinkou aj nastavovanie pozície pastorka. Podobný efekt sa dá síce využiť aj prehadzovačkou priamo na bicykli, no ako vieme, každý „šalter“ má trochu iný ťah (t. j. rôzne prehadzovače pri jednom kliku lanko potiahnu o inú dĺžku), takže bez tejto fičúrky by pozícia kladiek voči pastorku určite nebola ideálna.

Pokryté sú snáď všetky disciplíny, od cross-country až po časovku.

Pomocou rozpernej pružiny a desiatich pozícií je možné pastorok posúvať v rozmedzí 6 mm – jeden klik je teda 0,6 mm. Tu dodám jedine to, že stačí postupovať podľa pokynov v manuáli – vpredu preradiť na gašparka, vzadu hodiť prevod zhruba do stredu kazety a ostatok vyladiť mechanizmom na to určeným.

Let’s go online!

Ako už jeho názov napovedá, Zwift Cog je úzko spätý s online platformou Zwift. A teraz prichádza niekoľko logických otázok:

• Bude Zwift Cog fungovať aj s inou online platformou? No, áno aj nie. Ak ho plánujete použiť napríklad s Rouvy alebo MyWhoosh v ERG móde (teda napríklad za účelom štruktúrovaného tréningu), systém fungovať bude. Vtedy si totiž trenažér odpor upravuje po vlastnej osi, a tak na radenie netreba siahať. Akonáhle sa však dostávame do SIM módu, v ktorom väčšina ľudí jazdí, ďalej ako po Zwift sa nedostaneme. Ja osobne sa ERG módu snažím vyhýbať a roztočenie zotrvačníka mi prišlo jemne náročnejšie.

• Potrebujem Zwift Cog, ak chcem virtuálne radiť? V zásade ani nie – dajú sa kúpiť len virtuálne ovládače Zwift Play a s radením sa opäť netreba hrať.
• Ako je to s kompatibilitou naprieč trenažérmi? Kompletný zoznam trenažérov nájdete na stránke Zwiftu.
• A jedna z najdôležitejších – treba si kvôli Zwift Cog kupovať nový trenažér? Zďaleka nie, a práve preto som o ňom v úvode hovoril len ako o doplnku. Systém je dostupný aj osobitne – dokonca aj na našom MTBIKER shope. Táto verzia je však zatiaľ kompatibilná len s trenažérmi Wahoo.

Ak by ste však ešte trenažér nemali a tento systém sa vám pozdáva, Elite Direto XR je dostupný aj vo verzii, ktorá ma Cog vopred predinštalovaný. A práve táto verzia talianskeho trenažéra mi prišla do testu.


Mimochodom, perlička. Nech už jazdíte akékoľvek sprevodovanie (od MTB „karbobrúskových“ kaziet až po šprintérske prevody), pri virtuálnom radení prevody ani pastorky určite chýbať nebudú. Zwift totiž ponúka obrovský rozsah – od najľahšieho sprevodovania 30x40 až po najťažšie sprevodovanie 55x10. Tým pádom máme pokryté asi všetky disciplíny, od cross-country až po časovku.

Prečo áno, prečo nie?

Ak sa bavíme priamo o Zwift Cog, človeku netreba desiatky hodín v sedle, aby spoznal všetky výhody a nevýhody tohto systému. Možno práve tá jednoduchosť je na ňom tak čarovná. Otázkou ale stále zostáva: chcel by som trenažér so systémom Zwift Cog a Zwift Click? Za tých niekoľko jázd som našiel niekoľko dôvodov, prečo áno:

• Systém je tichší oproti klasickej kazete. Alebo, poviem to inak – počul som skôr trenažér než pohon.
• Celý pohon menej trpí. Ako prvé každému určite napadne eliminované kríženie reťaze. Okrem toho sa však dá aj bezbolestne radiť pod záťažou.

• Absencia zduplikovaných prevodov. Minimálne Zwift tvrdí, že každý virtuálny pohon je jedinečný. Tým pádom je dosiahnuté ešte jemnejšie odstupňovanie než na reálnej 12-rýchlostnej kazete s dvojprevodníkom.
• Oproti radeniu na dvojprevodníku je celý systém jednoduchší, keďže iba klikáte hore-dole. Toto ocenia predovšetkým tí najmenej skúsení cyklisti. Zlou správou je, že na jar sa už klasickému radeniu nevyhnú. A najmä, absolútny začiatočník asi nebude cieľovou skupinou takéhoto doplnku na zimu…
• Autentický pocit pri jazde. Hoci som radil len virtuálne, trvá niekoľko stotín, kým sa signál dostane do počítača a počítač ho spracuje. Takže v konečnom dôsledku nový prevod „skočí“ za zhruba rovnaký čas ako reťaz z pastorku na pastorok.

Má systém Zwift Cog a Zwift Click nejaké nevýhody? Azda len tú, že je kompatibilný len s jednou online platformou. Nakoľko ide o systém, ktorý je vyvinutý priamo Zwiftom, je asi nepravdepodobné, že sa oň bude chcieť „deliť“ s inými platformami. Na strane druhej, údajne už teraz existujú aplikácie, ktoré tento „problém“ dokážu obísť.


Na záver najpodstatnejšia otázka – kto takýto systém ocení najviac? Celkom jednoznačne niekto, kto má viacero bicyklov s rôznymi kazetami, počtom prevodov, sadami… Typický príklad môžem byť ja, nakoľko mám žiletku s 11-rýchlostnou Ultegrou, gravel s 8-rýchlostným Clarisom (oboje HG orech) a full s 12-rýchlostným XT-čkom (Microspline orech). Cog tieto rozdiely úplne stiera.


Ďalší dôvod investovať do trenažéra s Cogom je, ak na betón plánujete používať Zwift. To znamená, že ho určite ocenia ľudia, ktorí v zime na trenažéri jazdia pravidelne, poprípade sofistikovane trénujú či pretekajú. Či sa dočkáme oficiálneho sprístupnenia aj pre aplikácie tretej strany, to je aktuálne asi dosť otázne.


Tretí dôvod môže vyznieť trochu úsmevne, no pochopia ho najmä ľudia, ktorí už nejaký čas jazdia a obzerajú sa po lepšom stroji. Zwift Cog dá zažiť rádovo jemnejšie odstupňovanie kazety. A tým pádom je jedno, že v ňom máte zapriahnutý stroj s najlacnejšou 8-rýchlostnou sadou. Pocit bude rovnaký, ako keby ste mali 12-rýchlostnú Dura-Ace Di2.

Nabitý funkciami a predsa dostupný

Elite bola jedna z prvých značiek, ktoré otvorili segment trenažérov v strednej cenovej relácii. Jednoducho trenažérov pre ľudí, ktorým nepostačujú valce, avšak rovnako tak nepotrebujú namakaný stroj, ktorý na nich vypľuje množstvo metrík. Tým samozrejme nechcem haniť kvality Direta XR, no mňa osobne zaujal už na prvý pohľad cenou – verzia so Zwift Cog má aktuálne MOC 699 €, vernostná zľava dokáže finálnu sumu stlačiť ešte o niečo nadol na 649 €.


Tento konkrétny model sa v priebehu posledných rokov zásadne nezmenil – kvôli Cogu v zásade dostal aktualizovaný firmware, ktorý postupne nabieha aj do jeho starších verzií. Hoci som sa sústredil predovšetkým na Cog, predsa len napíšem niekoľko riadkov a postrehov aj k Diretu. Veď Cog bez trenažéra je ako Rómeo bez Júlie.


Direto XR je cenovo na zhruba rovnakej úrovni ako trenažér, ktorý som testoval minule. A tak som už od začiatku podvedome porovnával. Drobné negatívum som postrehol už pri vybaľovaní z krabice. Trenažér síce má rúčku, za ktorú by bolo možné ho chytiť a manipulovať s ním, avšak pri vybaľovaní mi nepomohla, keďže bola na dne krabice.

Za mňa je práve toto budúcnosť trenažérov.

Rozostavenie trenažéra je veľmi jednoduché – stačí roztiahnuť dve bočné nožičky, poprípade doladiť balans spodnými skrutkami. Trochu ma prekvapilo, že bočné nožičky nemali žiadny aretačný systém – ako ľahko sa rozložili, tak ľahko som ich aj mohol zložiť.


Hoci je to už v dnešnej dobe snáď povinná jazda, je super, že k trenažéru dostávam celý súbor adaptérov spolu s rýchloupinákom. Tento fakt len podčiarkuje univerzálnosť celého systému spolu s Cogom. Montáž je pekne znázornená aj v grafickom návode. Kto chce, môže si užiť aj písaný návod, no upozorňujem – odporúčam skôr český preklad. Ten slovenský je mierne krkolomný.


Ako som spomínal už pri hodnotení Cogu, Direto mi pripadalo jemne hlučnejšie v porovnaní s konkurenčným modelom. Za vinu to však môžem dať napríklad aj absentujúcej podložke, ktorú si u Talianov musíte kúpiť osve. Podložka pod predné koleso je, naopak, súčasťou balenia.


A čo čísla? Na tie som si zatiaľ pri trenažéroch nikdy nepotrpel – koniec koncov, nefunguje to štýlom „čím viac wattov, tým viac Adidas“. Vždy to však dokáže napovedať o citlivosti toho–ktorého prístroja. U Direta sa bavíme o hodnotách maximálne 2400 W a 24 % sklonu. Zároveň garantuje 1,5-percentnú presnosť merania výkonu. To som, bohužiaľ, nemal s čím porovnať, keďže mi wattmeter na bicykli stále nepristál. Vyjadriť sa tak môžem jedine k odporu, a ten sa menil veľmi prirodzene.

Na aktuálnom XR-ku bolo popracované predovšetkým na softvérových vylepšeniach. Zaujímavosťou je v mojich očiach možnosť pripojiť Bluetooth príslušenstvo priamo k trenažéru. Tým pádom je vyriešený problém, ak má váš počítač, poprípade televízor obmedzený počet Bluetooth zariadení, s ktorými sa dokáže spárovať. Toto sú však asi skôr ojedinelé prípady a na notebooku som sa s týmto problémom nestretol.


A finálny verdikt? Za mňa je práve toto budúcnosť trenažérov. Najmä, ak vezmeme do úvahy známy vzorec o počte bicyklov: n+1. Zwift Cog a ovládač Zwift Click riešia celú hŕbu problémov. Ak sa napokon takýto systém rozmôže aj mimo Zwiftu, verím tomu, že trenažéry s kazetami skrátka zmiznú…